Uvidím ešte niekedy hammerheada?
Nedávno som si pozrela film
Revolution. Je to dokument, ktorý nakrútil Rob Steward. Ešte keď
som bola v Dahabe, jeden inštruktor počas večera pripravil pre nás
potápačov, väčšinou nadšených začiatočníkov, dokumenty o
oceánoch. Jedným z nich bol aj film Sharkwater, ktorý natočil Rob
Steward.
Bol to vlastne film o žralokoch, ako sú nedocenení, čo sa ich záchrany týka, ako je voči nim umelo vyvolaný ošiaľ, že požierajú ľudí, a hlavne, ako ich hamižní obyvatelia prevažne z ázijského kontinentu nehanebne zabíjajú kvôli ich plutvám (plutvy považujú za veľkú delikatesu, tzv. Shark Fin Soup).
Sharkwater mi pootvoril dvierka do problematiky ochrany tvorov žijúcich pod vodou. Vtedy som pochopila, že kým sa dostanem na Kokosové ostrovy, možno tam už žiadneho hammerheada neuvidím. Z toho, čo bolo v tom filme som mala trochu hlavu v smútku, a to nie som typ, čo by slzy ronil nad každým týraným zvieratkom. To čo som videla vo mne zanechalo stopu. Ľudia sú pre peniaze schopní konať hrozné činy. Je to nevedomosť? Je to ľudská hlúposť? Dá sa to vôbec nejako ospravedlniť? Zo žraločej plutvy predsa nenakŕmia žiadne hladové dieťa, nie je to otázka prežitia človeka, je to otázka prežitia všetkých žralokov.
Bol to vlastne film o žralokoch, ako sú nedocenení, čo sa ich záchrany týka, ako je voči nim umelo vyvolaný ošiaľ, že požierajú ľudí, a hlavne, ako ich hamižní obyvatelia prevažne z ázijského kontinentu nehanebne zabíjajú kvôli ich plutvám (plutvy považujú za veľkú delikatesu, tzv. Shark Fin Soup).
Sharkwater mi pootvoril dvierka do problematiky ochrany tvorov žijúcich pod vodou. Vtedy som pochopila, že kým sa dostanem na Kokosové ostrovy, možno tam už žiadneho hammerheada neuvidím. Z toho, čo bolo v tom filme som mala trochu hlavu v smútku, a to nie som typ, čo by slzy ronil nad každým týraným zvieratkom. To čo som videla vo mne zanechalo stopu. Ľudia sú pre peniaze schopní konať hrozné činy. Je to nevedomosť? Je to ľudská hlúposť? Dá sa to vôbec nejako ospravedlniť? Zo žraločej plutvy predsa nenakŕmia žiadne hladové dieťa, nie je to otázka prežitia človeka, je to otázka prežitia všetkých žralokov.
Predstavete si, že žraločie plutvy sú delikatesou v
najľudnatejšej krajine sveta – Číne. Na to, aby si aspoň
každý piaty Číňan raz za život pochutnal na vývare zo žraločej
plutvy, musia znetvoriť 268 miliónov žralokov. Naskytá sa mi
otázka, ako to je naozaj s vyhynutím pánd? Čo ak ich v
skutočnosti všetky pojedli? Nedávno som zistila, že dokonca
produkujú olej z rôznych typov žralokov, žralok modrý
(mako-mako), veľrybí žralok (whale shark), basking shark!
Nepomôžem si, ale týchto ľudí musím prirovnať ku kobylkám.
Problém však nie je len v strácajúcom sa počte žralokov
prostredníctvom ilegálneho rybolovu, ide o všetko živé ukryté v
moriach a oceánoch. Koralový ekosystém je ohrozený rýchlo
narastajúcou acidifikáciou oceánov (okysľovaním), k čomu
prispieva sám človek spaľovaním fosílnych palív (ropa, uhlie,
zemný plyn). Toto má za následok spomalenie rastu koralov, mnohé
druhy mäkkýšov, kôrovcov nie sú schopné vytvoriť si schránku
či kostru. Koraly sa stávajú krehkejšími a rýchlo sa rozpadajú.
Na internete som našla jeden veľmi dobre napísaný článok od doktorky RNDr. Andrey Novomeskej, kde túto problematiku veľmi dobre popisuje. Porozumie tomu snáď každý inteligentnejší človek:
Acidifikácia (okysľovanie) oceánov
Na internete som našla jeden veľmi dobre napísaný článok od doktorky RNDr. Andrey Novomeskej, kde túto problematiku veľmi dobre popisuje. Porozumie tomu snáď každý inteligentnejší človek:
Acidifikácia (okysľovanie) oceánov
Je
nepochybné, že človek svojimi aktivitami dokáže významne meniť
prirodzený stav ekosystémov. Jednou takouto neblahou činnosťou je
spaľovanie fosílnych palív (ropa, uhlie, zemný plyn) za účelom
získavania energií. Pri spaľovaní sa však generuje množstvo
oxidu uhličitého (CO2), ktorý sa ako emisný plyn
dostáva do atmosféry. Od začiatku priemyselnej revolúcie v roku
1850 množstvo antropogénneho (človekom vytvoreného) CO2
v atmosfére narástlo až o 38 %, a toto číslo
každým rokom narastá. Zväčšovanie množstva oxidu uhličitého
je sekundárne aj dôvodom otepľovania atmosféry a hydrosféry,
pričom napr. priemerná teplota svetového oceánu stúpla od čias
priemyselnej revolúcie o 0,74 °C, čo nie je pre koralové
útesy zanedbateľná hodnota.
Oceán
sa voči oxidu uhličitému správa ako obrovská špongia. Absorbuje
približne jednu tretinu celkového množstva CO2
nachádzajúceho sa v atmosfére. Oxid uhličitý reaguje
s vodou za vzniku kyseliny uhličitej (H2CO3).
Zvyšovaním množstva CO2 v oceáne sa teda zvyšuje
aj množstvo H2CO3, čo vedie k poklesu
hodnoty pH morskej vody, teda jej ľahkému okysleniu. K znižovaniu
hodnoty pH podobne prispieva aj vznik katiónu vodíka v zložitých
chemických reakciách. Tento jav sa nazýva acidifikácia, teda
okysľovanie vody (netýka sa však len oceánskych, ale aj
kontinentálnych vôd). Od počiatkov priemyselnej revolúcie
priemerná hodnota pH svetových oceánov poklesla z 8,2 na 8,1.
Rozdiel týchto hodnôt nepôsobí z laického pohľadu
nebezpečne, alarmujúca je však rýchlosť týchto zmien, ktoré sa
udiali v poslednom období. V roku 2050 vedci predpokladajú
zníženie pH svetového oceánu na hodnotu 7,9, v roku 2100
dokonca na 7,8.
Celý článok je tu: Okysľovanie oceánov:časovaná bomba pre nás všetkých

Asi niekedy pred rokom Rob Stewart vyprodukoval ďalší film - Revolution: Fight for Something. Bežal v kinách po celej Kanade, ale tiež sa dá pozrieť online. Od záchrany žralokov so dostal až po záchranu ľudstva. Na filme spolupracoval s mnohými vedcami, ktorí mu ukázali, že pre ochranu podvodného sveta treba začať robiť zmeny na povrchu.
Keby sme všetci žili ako žijú v rozvinutom západnom svete, potrebovali by sme šesť Zemegúľ, aby sme všetko udržali pri živote.
Revolution
je film o meniacom sa svete. Životný príbeh Roba Stewarta
pokračuje po tom ako natočil dokument Sharkwater, film, ktorý sa
za štyri roky dostal do 15 krajín. Počas tejto cesty si Rob
uvedomil zásadnú vec, nielen žraloky sú ohrozené, ale je to
ľudstvo samotné.
V snahe odhaliť pravdu a nájsť tajomstvo ochrany ekosystému, od ktoréhho závisí naše prežitie, sa Rob Stewart vydá na život ohrozujúce dobrodružstvo. Od koralových útesov v Papui - Novej Guinei, cez pozostatky lesov na Madagaskare sa dostáva až do rodnej Kanady, ktorá má na svedomí jeden z najničivejších ekologických projektov v Alberte (časť Kanady). Všetky ľudské činy sú navzájom prepojené a spôsobujú zhoršovanie životného prostredia, vymieranie druhov, acidifikáciu oceánov (zvyšovanie kyslosti vody), znečisťujú vody a jedlo. Toto všetko znižuje schopnosť Zeme byť domovom pre ľudstvo. Ako sa to stalo? Čo všetko sa musí stať, aby si ľudstvo konečne uvedomilo, že hlavným problémom je ono samo?
![]() |
Rob Stewart |
Precestovaním sveta sa Rob stretol s mnohými organizáciami a jednotlivcami, ktorí sa snažia o nejaké riešenie. Našiel malé povzbudenie a nádej, ktorú môže priniesť práve revolúcia. Ak budú ľudia dostatočne informovaní, budú bojovať za svoju budúcnosť a za budúcnosť ostatných generácií. Od evolúcie nášho druhu až po našu záchranu Steward vidí nádej v začatí revolúcie.
Film inšpiroval ľudí z celého
sveta, ktorí okamžite začali s revolúciou a chcú zmeniť svet.
Viac o filme a podporných projektov nájdete na jeho oficiálnej stránke: http://www.therevolutionmovie.com
Viac o filme a podporných projektov nájdete na jeho oficiálnej stránke: http://www.therevolutionmovie.com
Thx Paulo!
OdpovedaťOdstrániť