TRÁPANI

Po dlhšom období som rada, že sa môžu moje prsty opäť rozbehnúť v spísaní ďalšieho superského dobrodružstva, ktoré síce trvalo len krátko, ale zato obsahovo to bolo neskutočne bohaté a obohatilo  moju  dušu a naplnilo moje srdce a žalúdok, ako inak :) Prosím pekne, Sicília a malinké mestečko na pobreží - Trápani. Výber destinácie nebol teda vôbec jednoduchý, pri tých dnešných možnostiach sa dá naozaj letieť všelikam, okruh destinácii sa ale ľahko dokáže zúžiť, keď si zrátate čas, ktorý môžete minúť a keď nazriete do svojej peňaženky. A tam sme sa na konci zimy rozhodli, vybrať si Trápani, mestno ležiace na severezápade ostrova Sicília, ľahko dostupné krátky letom z Bratislavy. 

Prvý krát som si Sicíliu zamilovala. Nie som vôbec typ človeka, čo musí chodiť stále na nové miesta, práve som typ človeka, čo sa dokáže ľahko zamilovať a nemám problém sa na miesta vracať, ak mi učarovali. A presne tak to dopadlo aj so Sicíliou a Trápani. 

Už mesiace pred odletom sa rozhodla, že sa naučím čo to po taliansky. Keďže na kurz talianského jazyka nemám absolútne čas, priśla mi vhod super aplikácia Duo Lingo. Dokonca, taliančinu sa učím cez angličtinu, takže vlastne win-win, opakujem angličtinu a učím sa taliančinu. Všetko je skvelé a som nadšená, keď sa mi darí zvládať pré lekcie ľavou zadnou. Jupí, už len dočkať sa, kedy naučené slová, vety budem vedieť reálne použiť. Samozrejme, že som začala aktívne pozerať aj nejaké tie talianske seriály v taliančine, usilovne som prehľadávala filmové archívy a hľadala tématicky mne ľúbivé. No a hneď som sa do jedného sicílskeho zamilovala.

Ako sa blížil deň odletu, robili sme si predbežný plán, čo za tak krátku dobu stihneme vidieť. Informácií na nete je veľa vo všetkých jazykoch, stačilo si urobiť iba ľahký sumár. Dokonca o Trápani píše aj slávny cestovateľ Milan bez mapy. Na inšpiráciu fajn čítanie. 

Po zhruba dvoch hodinkách v celku príjemného letu z Bratislavy (letenka stála cca 75 € bez batožiny/leteli sme v máji 2024 na 2 noci), sme začali klesať na letisko Vincenza Floria Trapani-Birgi. Poviem Vám teda, že také pristávanie som ešte nezažila. Padali sme dole cez vzduchové bubliny a hádzalo s nami jemne. Neznášam kolotoče a toto bolo presne také. Samozrejme že pristáli sme úplne v pohode, asi čím som staršia, tým horšie znášam cesty lietadlom + o dlhých cestách autom ani nehovorím! Z lietadla mám celkom 0 fotiek, keďže som si nekúpila miesto, dostala som random seat úplne v zadu, v uličke. Batožinu sme nemali, lebo sme sa rozhodli cestovať naľahko, veď ideme iba na dve noci ! Ešteže sa príručná batožina neváži :D

Po prílete sme vyšli z malej letiskovej haly a vydali sa podľa inštrukcií na zastávku autobusu, ktorý chodí do cestra Trápani (letisko je totiž vzdialené cca 18 km od centra). Zastávka sa nachádza asi 400 metrov na ľavo od letiskovej haly (keď z nej vyjdete). Autobusy tam chodia do Trápani ale tiež do blízkeho letoviska Marsala. Žiaľ autobus nám ušiel a na ďalší by sme čakali hodinu podľa harmonogramu, čo bol vyvesený na zastávke. No a na Sicílii a v Taliansku si nikdy nemôžete byť istý, či by to bola fakt iba hodina :D Takže sme si to namierili nazad k letiskovej hale, kde inak stoja miestni taxikári a ponúkajú odvoz. S jednou partiou zo Slovenska sme sa zgrupli (bolo nás celkom 5) a väčším vanom nám taxík odviezol do samého centra - k prístavu, odkiaľ je to všade na pešáka blízko (ak ste zvyknutí chodiť pešo). Táto cesta náš vyšla 30 € (cena lístka na autobus bola 5€). Už z taxíka som sa tešila tým výhľadom na olivovníky, sem tam nejakú palmu. Ako sme vošli do mesta, pripadalo mi to veľmi ako na ostrove Malta. Samé domy a žiaden zeleň, do toho pálilo slnko. Po vystúpení z taxíku sme kráčali k hotelíku, po príbrežnej ulici plnej zelene. 

Centrum Trapni je vlastne taký pevninový slíž, z oboch strán obmývaný morom. Na jednej strane hradby a druhej strane prístav. Ubytovanie sme mali v malom  apartmánovom hoteli, asi 200 metrov od prístavu. Bývali sme na druhom poschodí a výhľad sme mali na ulicu a čiastočne na more k prístavu. Apartmán bol vybavený malou kuchynkou, nespressom s kapsulami (na každý deň 1 na osobu), ale na recepcii sa dajú dokúpiť ďalšie, ak milujete kávu ako my :) Moja buddynka mala trošku problém s tým, že izba bola akoby zatuchnutá a ihneď pootvárala všetky skrine, aby ich prevetrala. Mne to prišlo normálne, vzhľadom k tomu, že bývame pri mori a naozaj v starodávnom meste. Súčasťou hotelu bola teraska na vrchnom poschodí, ktorá v samom lete môže slúžiť aj ako slnečná terasa na opaľovanie. Ja som si tam chodila skoro ráno vypiť kávičku. Spoločnosť mi robil kaktus a výhľad bol na kupolu blízkeho hotela. 

 
Ako prvé sme sa samozrejme po ubytovaní vybrali na jedlo. Žiaľ, vo veľmi zlom čase, keďže práve bola tzv. sieta, ale kúsok od hotela sme mali malý podnik, kde sme si dali ľahký miestny obed. Tešila som sa, že si konečne vyskúšam taliančinu, na moje prekvapenie, bola obsluhujúca poľka, tak sa s ňou dala ro reči moja buddynka a pekne si s ňou po poľsky podžavotala :D Kým na pripravili špageti s pesto trapanése - čo je typické jedlo v trápani (pesto zložené z mandlí, cesnaku, bazalky, syra pecorina, olivového oleja, paradajok), dali sme si tanier s brusketkami. Celkom fajn na začiatok. 



Po jemnom nasýtení naše kroky smerovali do mestečka Erice - ktorému hovoria aj mesto v oblakoch. Dostať sa tam dá jednoducho lanovkou, ktorá premáva, ale aj nepremáva (často býva robená údržba, treba si pozrieť priamo na stránke https://www.funiviaerice.it/en, či v čase vašej návštevy je v prevádzke). Údolná stanica lanovky sa nachádza na okraji mesta Trápani, kde sa dostanete autobusom. Treba si dať pozor, lebo autobusové zastávky nie sú niekde dobre označené. My sme mali šťastie, že na zastávke čakala domáca pani, inak by sme ani nevedeli, že tam stojí autobus. Lanovkou sme sa viezli hore, keď bolo ešte tak hodinka a pol do západu slnka. Ale teda poviem Vám, že hore v Erice bolo riadne cítiť teplotný rozdiel, oproti vyhriatemu Trápani. Dokonca v uličkách bol akoby prievan, no aj tak sme si dali gelato - zmrzlinu, aj Milan bez mapy ju odprúčal, ale čo ja viem, už som jedla aj lepšiu, minimálne v Tomášove alebo Moste pri Bratislave. A čo sa týka zmrzliny, kraľuje u mňa zatiaľ maďarský Balatonfúred (tiež čarovné miesto, možno niekedy aj o ňom napíšem). A to nie som nejaký miľovník zmrzliny, ale dokážem ju ohodnotiť.  





Erice sme si teda prešli akoby na druhú stranu, odkiaž bol nádherný výhľad na horu Monto Cofano! Chlad nám však nedovolil pokračovať v potulkách týmto čarovným mestečkom, tak sme sa vybrali na spiatočnú cestu a krásne nás v kabínke zahrialo pomaly zapadajúce slnko. Nabudúce keď do Erice, tak s ďaľšou vrstvou oblečenia! 

Ako sme prišli dolu z lanovky, natískala sa nám otázka, ako a z ktorej zastávky autobusu sa dostaneme nazad do centra. Zasa absentovalo poriadne označenie zastávok, ale našťastie buddynka ešte po príchode zgooglila celkom spoľahlivú aplikáciu na autobusovú dopravu v Trápani. Inak lístok na autobus sa dá kúpiť normálne v trafike, alebo potom u šoféra v autobuse. To sme ale zistili až neskôr, prvú jazdu sme mali dokonca zadarmo, lebo autobusár nám lístky nepredal a pustil nás ďalej do vozdila, prosto neriešil, nechcelo sa mu otravovať s turistkami zrejme :D A možno aj revízori tam nechodia. Aplikácia čo používala sa myslím volala https://moovitapp.com/, a sú na nej vyznačené autobusy so zastávkami, akurát, že nám sa niektoré tie zastávky javili neviditeľné :D Zhruba v polke cesty sme vystúpili z autobus, že sa prejdeme do hotela po pobreží - po hradbách nazad do hotela. A bola to jedna nádhera. Neuveriteľne krásny západ slnka sme zažili, do toho príjemne pohrávali morské vlny. Podniky na pobreží mali na svojich terasách prestreté stoly a začalo sa to hemžiť človekmi, ktorí sa vybrali von na večeru. 


Po celom dni sme sa ešte prešli centrálnou uličkou Trápani - pešou zónou, kde je tiež množstvo podnikou, vonku posedávali ľudia pri pohári vínka, dobrom drinku. Buddynka kúpila arančíny. Je to typický sicílsky snack - splnená ryžová guľa, môže byť plnená mäsom, syrom, omáčkou, alebo dokonca plodi mora - keď je plnená plodmi mora, zvykne máť tvar nie gule, ale ihlanu :D Fantastické, dali sme si na dobrú noc. Išli sme spať pomerne skoro, lebo sme sa šetrili na ďalší deň. To nás čakal výlet loďou.



Na výber boli dve možnosti, buď ostrov Lavanzo alebo ostrov Favignana, ale keďže som si pred cestou pozrela taliansky seriál o sicískej rodine Floriovcov, vybrali sme sa na ostrov Favignana, kde sa nachádza továreň na tuniaky, ktorá dnes slúži už len ako múzeum. A práve rodina Floriovcov túto továreň spravovala. Inak lístok na loď je dobré kúpiť si možno aj v predstihu - dá sa aj online, na ostrovy choria rôzne spoločnosti, lístky viete kúpiť priamo v prístave, ale kľudne sa môže stať, že bude práve Váš plánovaný trajekt obsadený, preto buď choďte o dosť skôr alebo si kúpte lístok online. My sme si vystáli menšiu radu, a rovno sme si kúpili aj spiatočný lístok. Pri kúpe lístka som inak chcela použiť taliančinu - veď vypýtať si dva lístky nie je také úmorné ťažke, avšak za prepážkou sme zrovna narazili na češku, takže opäť nič. 


Cesta na Favignanu trvá menej ako hodinku, a ide sa takou rýchloloďou, vznášadlom, takže absolútne zabudnite na morský vánok počas cesty vo vlasoch. Po príjazde na Favignanu sa kocháme nádherne priezračne čistým morom. Pripomínalo mi to zátoky v Chorvátsku. 





Bolo to pre mňa fascinujúce, ako kedysi lovili obrovitánske tuniaky a tam ich spracovávali, konzervovali, vynašli konzervovanie tuniaka v olivovom oleji. Múzeum sa volá Tonnara of Favignana a otvorené by malo byť každý deň. Je pravda, že veľmi ťažko sa mi o tom hľadali presné informácie, ale našťastie mali otvorené. Dokonca sa tam nachádza aj malá "nemocnica" pre korytnačky. Sem sa dá ísť tiež pozrie, teda zúčastniť sa malej prezentácie (iba v talianskom jazyku) o živote morských korytnačiek v oblasti Egadských ostrovov, kde patrí aj Favignana. Práve tu končia napríklad zranené korytnačky, ktoré sú vylovené rybármi pri rybolove. Korytnačky po rekonvalescencii bývajú vypustné späť do mora. Ak budete mať šťastie ako my, uvidíte obrovskú morskú korytnačku, ktorú práve zachránili v obrovskej vodnej kadi. Ak budete mať spolu, uvidíte iba vypreparované korytnačky alebo malé korytnačky alebo korytnačie časti naložené v liehu.  



Hneď po vylodení na Favignane sme si požičali bicykle. Ostrov je totiž dosť veľký na to, aby ste ho celý prešli pešo a ak sa chcete dostať ne nejakú peknú plážičku, je to must. Požičať sa dajú aj elektrobicykle, takže pre menej zdatných alebo moderných ľudí tiež dobrá voľba. 






Po múzeu sme sa vybrali preskúmať ostrov a vyrazili sme na pláž Spiaggia lido Burrone a veru, nakoniec sme tam aj zakotvili. Sadli sme si do miestnej reštaurácie na ľahký obed a pivko. Ja som si dala smažené sardinky s citrónom a buddynka si dala typické sicílske cestoviny - busiate (zatočené cestoviny). Pláž už bola v tom čase celkom zaľudnená, keďže bolo krásne počasie. Taliani mali porozkladné lehátka a slnečníky, za poplatok sa dá prenajať. Pláž bola krásna s bielym pieskom, a more taktiež krásne, ale ako ľad :D Nechali sme sa ošľahať trošku slnkom a vybrali sme na nazad do prístavu, aby sme stihli trajekt naspäť. V prístave sme ešte okoštovali caffe al pistacchio - káva s pistáciovým krémom. Typická pre tento región, ešte som sa s tým nikde nestretla. Na Sicílii sa pistácie používajú vo veľkom, určite ochutnajte aj cornetto al pistacchio - čo je crojsant plnený pistáciovým krémom (AI poznámka k pistáciam: Sicília je známa svojimi pistáciami, najmä tie z dedinky Bronte, ktorá sa nachádza na úpätí sopky Etna. Pistácie z Bronte sú považované za najlepšie na svete, kvôli ich bohatým a výrazným chuťovým vlastnostiam. Sú tiež jedinečné svojou intenzívnou zelenou farbou, ktorá je dlhšie zachovaná. Pestovanie pistácií v Bronte má dlhú tradíciu, a tieto pistácie sú neodmysliteľnou súčasťou sicílskej gastronómie). 



















Komentáre

Obľúbené príspevky