Cenoty a Mayovia

Cenoty sa mi samy o sebe páčia, to, že voľakedy mali duchovnú funkciu som si počas potápania ani neuvedomila, resp. možno som o tom ani poriadne nevedela. Ešte teraz mám pred očami tú krištáľovo čistú vodu, nádhernú vápencovú výzdobu, temnotu striedajúcu sa s nádhernými lúčmi svetla prenikajúceho cez vápencové otvory.

Cenoty sa nachádzajú na mexickom poloostrove Yucatán a hrali dôležitú úlohu v mayskej mytológii. Podľa nej sa pod hladinou nachádzali vstupy do podsvetia, do temných morí praveku, ktoré sú domovom bohov a mŕtvych predkov.

Mayovia
V nedostupných pralesoch poloostrova Yucatán na juhovýchode Mexika sa ukrývajú zbytky dávno zaniknutej mayskej civilizácie. Prilibližne dve tisíc rokov pred našim letopočnom sa na Yucatáne začala rozvíjať mayská civilizácia, ktorá zaznamenala výrazny úpadok ešte pred príchodom španielov v 16. storočí. Mayovia verili, že ľudstvo bolo stvorené z kukurice. Kukurica bola základným zdrojom obživy a dodnes je súčasťou mexickej kuchyne. Na území, kde dve tretiny v roku neprší, kde nie sú jazerá ani rieky, väčšinu vlahy pohltia vápencové horniny. Mayovia si vytvorili postavu boha dažďa Chaaca. D´zonot - ako cenoty nazývali umožňovali tejto starej cvilizácii prežiť počas období sucha.

Mayovia obývali územia Yucatánu, Guatemaly, Belize a severozápadný Honduras. Budovali mestá s nádvoriami na náboženské obrady, chrámy, paláce či ihriská na loptvé hry. Mesto bolo chápené ako kultové stredisko. Mayské kamenné chrámy pre svoju podobnosť s egyptskými pyramídami nazývame aj chrámové pyramídy. Na náboženské obrady sa využívali aj jaskyne, známe dnes ako cenoty. Tu sa mali uskutočnovať stretnutia s duchmi, ľudské obete neboli zriedkavé, o čom svedčia aj novodobé nálezy.

Mayská spoločnosť sa členila na vládnucu vrstvu (šľachta a kňazi), strednú vrstvu (remeselníci, úradníci,...) a bojovníkov a otrokov. Kňazi boli často aj vládcami. Mayovia pestovali najmä kukuricu a ako platidlo používali kakaové bôby.

Mayská civilizácia je označovaná za civilizáciu intelektuálov: pre ich písmo, kalendár, matematiku (používali nulu) a poznatky v astronómii (vedeli, že zem je guľatá, analyzovali dráhy mesiacov Jupitera poznali cykly obehu Mesiaca a Venuše). Mayovia stavali cesty cez džungľu, vysušovali močiare, stavali podzemné nádrže na vodu.

Okolo roku 900 došlo zo sporných príčin k rýchlemu opusteniu miest v južných nížinách. Južní mayovia sa zmenili na primitívnych pestovateľov kukurice a severný sa dostali pod vplyv Toltékov (v tomto období bol zaznamený nárast obetovávania ľudí). Neskôr, keď došlo k rozpadu sa Mayovia vo vysočinách zmenili na agresívnych bojovníkov. V roku 1520 prišli na územie Španieli, ktorí územie po dlhotrvajúcich bojoch dobyli.

Čas hral v mayskej filozovii kľúčovú úlohu. Otázka času bola otázkou života a smrti. Čas mali v moci kňazi, ktorí pomocou kalendárov určovali poľnohospodárske aktivity a usporiadavali obrady.

Náboženstvo zohrávalo v živote Mayov veľmi dôležitú úlohu. Uctievali mnoho božstiev; v jednom dokumente sa hovorí o 160. Boli tu napríklad: boh stvoriteľ, boh kukurice, boh dažďa a boh slnka. Ženy podnikali púte do chrámu bohyne Ixchel na ostrove Cozumel, aby sa modlili o plodnosť, alebo ak už boli tehotné, tak prosili o úspešný pôrod.

Niektorí historici tvrdia, že mladé dievčatá boli niekedy ponúknuté ako nevesty bohu dažďa (Chaac) tak, že boli zaživa hodené do posvätnej vodnej nádrže pri Chichén Itzá. Ak dievča prežilo až do západu slnka, vysvetľovalo sa to ako znamenie, že boh dažďa bol s nevestou, ktorá mu bola ponúknutá za obeť, spokojný. Dievča bolo potom z vody vytiahnuté. (z internetovej knižnice http://wol.jw.org/sk/wol/d/r38/lp-v/102001645).

Mayovia nevymreli úplne. V dnešnej dobe žijú približne dva milióny Mayov prevažne v severnej časti Yucatánu a v Guatemale.

Guillermo de Anda

Po stopách obetovávania
Ešte ani dnes nie sú odkryté všetky kultové miesta mayskej civilizácie. Mnoho z nich sa skrýva za hustým džungľovým porastom. Nie všetky ruiny Mayov sú malebné chrámy dotýkajúce sa oblakov. Niektoré ležia stovky metrov pod zemským povrchom, v hlbinách zatopených jaskýň a cenotov. Prečo sa mayovia snažili vybudovať posvätné miesta pod zemským povrchom? Ako to robili a čo ich k tomu viedlo? Na tieto otázky hľadá odpovede skúsený archeológ – Guillermo de Anda, ktorý sa neváha vydať na cestu do hlbín posvätných jaskynných chodieb, aby nám mohol vyrozprávať ich neobyčajný príbeh.

Na to, aby Anda odhalil posvätné miesta z tisícky jaskýň a cenotov, ktoré pretkávajú Yucatán, musel sa najprv ponoriť do 450 rokov starej knihy z čias španielskej inkvizície. Španieli sa horlivo snažili zastaviť náboženské obrady mayov, preto ich podrobovali mučeniu, aby prezradili miesta, kde sa obetné obrady konali. Kronika opisuje mená dedín a prístupy k jednotlivým cenotom, ktoré boli uctievané po stáročia. Guillermo de Anda ako prvý pospájal svedectvá inkvizície, s posvätnými textami a tajomnými pozostatkami nájdenými v jaskyniach. Skúmanie jaskýň je náročné. Mayovia si na obetovávanie často vyberali ťažko prístupné a odľahlé miesta.

"Jaskyne boli považované za prahy do posmrtného života, kráľovstvo bohov, mocné priestory naplnené mimoriadnou energiou a nadprirodzenými silami", vysvetľuje Anda. "Vzhľadom k tomu, že mayovia verili, že všetko od plodnosti až po dážď vzniklo v jaskyniach, dokázali zájsť veľmi ďaleko, aby ostali za dobre s týmto hrôzostrašným duchovným svetom."

Odhaduje sa, že väčšina obetí pochádza z obdobia sucha, kedy sa mayovia zúfalo snažili zmieriť a potešiť bohov. V jaskyniach neďaleko Chichen Itza bolo objavených množstvo predmetov, obetné nože, nefrit, kameň s hieroglifmi, ľudské a psie lebky, zvieracie kosti...

Cenoty ostanú mojou srdcovou záležitosťou a čoskoro sa tam určite vrátim. Dovtedy budem jedným očkom sledovať pokroky v odhaľovaní ďalších posvätných miest pod zemským povrchom. A tiež sa budem tešiť z nejakého nového sprístupneného cenotu, ktorý si budem môcť prísť odpotápať.