Nástrahy pri potápaní

Kto, čo spôsobuje nehody najviac?
Nehoda pri potápaní sa môže prejaviť až 24 hodín po potápaní. Chyba môže byť spôsobená nevedomým konaním potápača prípadne, keď potápač vedome prekročil svoje limity, a  dokonca sa môže stať, že svojím konaním navádzal na takéto  konanie aj spolupotápačov, vtedy hovoríme o hrubom zlyhaní. 


(troška stručných a možno aj užitočných informácií z potápačskej prednášky) 

Niečo o uzavretom okruhu
Pozorný treba byť aj pri výbere potápačskej techniky. Do povedomia sa dostáva potápanie s uzavretým okruhom. Je dobré spomenúť, že s uzavretým okruhom je počet nehôd ročne vyšší až desaťnásobne, a až dvadsať násobne vyššie je technické zlyhanie, oproti klasickému otvorenému okruhu. 

Uzavretý okruh používajú hlavne vojenské jednotky, no v poslednom období sa dostáva do povedomia aj ostatných potápačov. Určený je skôr profesionálom.

Zlyhanie techniky chybou človeka
Najviac nehôd sa stáva pre  nesprávne vyváženie potápača, resp. ak je  potápač preťažený. Nehodu môže spôsobiť, aj keď by ste to možno nečakali, inflátor. Málo kto praktikuje poponorové riadne opláchnutie výstroje. Zvlášť z morskej vody sa môžu usadiť drobné kryštáliky na inflátorovej spojke, čo neskôr môže spôsobiť vážne problémy pri samotnom ponore. Ďalšou veľmi vážnou vecou je používanie amatérskych, resp. vlastnoručne vyrobených opaskov.

Zima, bŕŕŕ
Pri potápaní je nesmierne dôležité klásť dôraz na dobrú a kvalitnú tepelnú ochranu. Hlavne treba používať ochranu hlavy – kuklu. Chlad je najväčší nepriateľ potápača. Pri suchých oblekoch treba brať ohľad aj na fakt, že dospelému človeku začínajú po 40tke sklerotizovať krčné tepny, ktoré zviera práve krčná manžeta suchého obleku.

Prečo nikdy, ale NIKDY nezadržiavať dych?
Nezadržiavanie dychu počas ponoru sa učí ešte v začiatkoch, bez tohto pravidla by potápač nebol nikdy potápačom. Rekordné úmrtie pri výstupe je z hĺbky 1.7 metra. Dôležité je vždy vydychovať a NIKDY nezadržiavať dych. Zvlášť pri hĺbkových ponor musíme mať výstup dobre naplánovaný, aby nedošlo neskôr k dekompresnej chorobe. Dekompresné bubliny sa dokážu dostať všade, do celého tela, do všetkých orgánov.

Barotrauma z podtlaku
O barotraume z podtlaku hovoríme pri zanáraní potápača do hĺbky, kedy nedôjde k vyrovnaniu tlaku v dutinách, čo spôsobuje diskomfort a bolesť.

Barotrauma z pretlaku
O barotraume pretlaku hovoríme, keď dôjde k expanzii plynu v dutinách. Najväčšie RIZIKO hrozí PRI VÝSTUPE Z 10 METROV!!! Vtedy sa objem zväčších o 100%. 

Neodporúča sa konzumovať šampanské pod vodou, hrozí riziko barotraumy tráviacich orgánov, v najhoršom prípade dôjde až k prasknutiu žalúdka.

Dekompresná choroba  - kesonova choroba
Vzníká po ponore a je to vlastne reakcia na prítomnosť bublín v tele. Bubliny sa vytvárajú najčastejšie v ramenných kĺboch, kde je telo potápača zvierané popruhmi.

Poranenie morskými živočíchmi
Vo vode na nás okrem problémov, ktoré si spôsobíme sami, alebo nám ich spôsobí náš partner, číhajú jedovaté a nebezpečné živočíchy. Pomôcť nám môže aj pravidlo – modrá = jedovatá.

Pred medúzami sa môžeme chrániť dlhým neoprénom, pozor však treba dávať na odhalené časti kože, ako je napríklad tvár. Popŕhlenie môže byť veľmi nepríjemné a môžeme ho prirovnať k popáleniu.

Modrá = jedovatá
Samozrejme, že to neplatí pre všetky živočíchy. Nepríjemné bývajú popŕhlenia medúzou. Medúza – štvorhranka smrteľná spôsobuje až smrť. Štvorhranka obýva hlavne moria severnej Austrálie. Pri poprhĺení neaplikujeme na ranu studenú sladkú vodu! Najlepšie je na ranu aplikovať ocot, a čistiť ju alkoholom. Pri pichnutí morským ježkom sa snažíme odstrániť pichliače. V prípade, že sa nám nejaké pichliače dostali pod kožu, aplikujeme na ne citrónovú šťavu, pichliače sa po čase samovoľne rozpustia. Na ranu dávame rovnako ocot.

Žraloky
O bielom žralokovi netreba zvlášť nič hovoriť, je nebezpečný. Medzi ďalšie, menej bezpečné patrí žralok tigrí a bull shark – bíčí žralok. Zvlášť bíčie žraloky bývajú dosť otravné, čo sa prejavuje štuchaním. V prípade nebezpečenstva s odporúča brániť pichnutím prsta do oka žraloka.

Bull shark - alebo býčí žralok sa vyskytuje najmä v Karibskom mori. Sú známe ako dosť otravné žraloky, potápača dokážu otravovať nepríjemným štuchaním.

Tiger shark  - alebo tigrí žralok, dorásť dokáže až do dĺžky 5 metrov, čo je už obrovský kus, dostal dokonca prezývku morský kontajner, lebo dokáže prehltnúť takmer čokoľvek. Na svoj obed si dáva dokonca aj korytnačky a malých žralokov.

Nebezpečné ryby

Medzi nebezpečné útočné ryby patrí napríklad barakuda. Kŕdeľ barakúd nezvykne napádať potápača, keď sa však jedná o samotného jedinca, ktorý sa najčastejšie vyskytuje v karibských vodách, ten si zvykne brániť svoje teritórium a neváha zaútočiť. Ukusnutie barakudou určite nie je nič príjemné. Podobne nebezpečný je aj Trigger fish, ktorý má silné čeľuste. 

Barakuda - už len pri pohľade na jej otvorenú tlamu si môžeme predstaviť, že jej ukusnutie by bolo naozaj nepríjemné, preto sa radšej samotárskym jedincom tohto druhu vyhýbajte dostatočným okruhom.

Otvorená pupuľka Triggerfisha, dobre si obzrite jeho mohutné zúbky, alebo skôr zubiská. Pozor na nich. Zdržiavajú sa v plyších vodách pri koraloch.

Tak, ak ste sa nezľakli jedných z mála nástrah, prajem veselé potápanie:)