UW cavern modeling ©MF III.

Ako sme fotili Gato Grande

22/9/2013
V našej mexickej zostave som nebola jediná, koho sa chystal Martin zlanáriť na fotenie. Skúšal to aj na doktorku, tá však rázne odmietla, ani prehováračky na bazénovej párty pod vplyvom drinkov nezabrali. Do foto teamu sa ako bolo plánované pridal Gato. Áno správne, Gato je muž, nie je to modelka, ale bude robiť modelku, resp. modela. Nebude nahý, ani na sebe nebude mať podväzky a korzet. Jeho rola bude stvárniť náruživého Mexičana v cenote, ako inak, s fľašou tequily, so sombrerom a s pončom. Od začiatku som obdivovala, že sa na to dal. 

Postup, akým sa išlo fotiť bol podobný ako dva prechádzajúce. Ráno sme sa stretli o nejakej pol deviatej v dive centre. Išiel s nami úslužný šofér Javier a podporný potápač Henrik. Tento krát sme mali so sebou viac rekvizít – sombrero a pončo pre Gata a ja som brala kyticu, moju narodeninovú kyticu. V tento deň fotenia som totiž mala narodeniny, jasné, že Martin to tam musel vykričať tak som dostala zopár milých objatí od guidov v dive centre. Všetci piati sme sa po naložení výbavy vypravili na cenot Tajma Ha. Konečne nám nepršalo, po príchode na miesto sme tam boli jediný, neskôr prišla ešte jedna várka potápačov z nášho dive centra. Po vyložení vecí sa Gato pripravoval na svoju rolu. Premontoval si dlhú hadicu na svoju automatiku, aby mohol nasávať vlastný vzduch zo svojej fľaše a netrápiť sa s Henrikom, ako ja. Dobre to mal vymyslené. Martin s Henrikom išli na pred vybrať flek na fotenie. Gato sa zatiaľ navliekol do ponča a nachystal si sombrero. Ja som sa tiež vystrojila, ale tento krát do neoprénu, nechcelo sa mi čakať na brehu, tak som šla s nimi, aspoň som pomohla zobrať artefakty (rekvizity, ako sme ich volali). Martin už poznal vhodný fleček na fotenie z jeho predchádzajúceho pobytu v Mexiku, kde už raz fotil modelkovské fotky. Bolo niekoľko desiatok metrov od vstupu do cenotu. Na tomto mieste bol prístup ku hladine a bolo tam aj okno do džungle. Gatovi vybral Martin miesto samozrejme pod hladinou, pri spadnutom strome. Mne sa nechcelo čakať hore, tak som sa šla pozerať, ako Gato pózuje. So sebou sme vliekli rekvizity, dokonca som zabudla, že sme mali aj cigaru, ale aby sa nerozmočila, tak bola vo vzduchotesnom obale (z ktorého sa ju aj tak nakoniec nepodarilo vybrať), a ešte aj slnečné brýlky pre Gata aby sa nemusel tváriť do objektívu, túto fintu som mu závidela.

Keď sme sa všetci zanorili, Gato sa posadil na svoj fleček, krídlo s fľašou zahodil niekam za seba, ja som mu zatiaľ strážila plutvy. Dlhú hadicu s druhým stupňom si zakamufloval pod pončo. Keď ho už mal Martin uvelebeného, Gato si dal dole masku a nasadili mu na hlavu sombrero. Ja som to celé sledovala z opodiaľ. Do sobrera mu naložili kamene, aspoň tak sa mi zdalo, aby mu neulietavalo z hlavy. Gato sa mi páčil, vôbec nemal stres. Henrik tú celú parádu tiež sledoval, ale z druhej strany ako ja. Bol po ruke, keby niečo. Po asi tridsiatich piatich minútach fotenia a pózovania nastal okolo Gata zhon, celkom som v tedy nechápala, čo sa deje, myslela som, že už je po fotení a ide sa na hladinu, no zle som si to vyložila, Martin s Herikom Gata zdrapili a primiestnili na iné miesto, troška vyššie na padnutý kmeň. Gato bol už cez pol hodinu pod vodou, a pózoval akoby nič, vyškerený, so sobrerom v ponču. Keď sme končili fotenie, trošku mi už bola aj zima, na počítači mi svietilo 59 minút. Gato to dal a bravúrne.

Po fotení sme si dali vonku krátku pauzičku. Gato ešte nemal dosť, tak si šli včetci traja urobiť ešte štandardný cenotový ponor. Ja som sa zatiaľ pripravovala na svoje fotenie. Zhodila som neoprén a trošku som si vychutnávala slniečko. Šofér Javier bol na mňa veľmi milý v tento deň. Keď zbadal môj od komárov dokaličený chrbát, sám mi aplikoval hojivú mastičku na štipance. Ešte mi aj daroval dva červené kvety do vlasov a svojou lámavou angličtinou vyzdvihol ako sa mu páči moja telesná schránka, na velebenie ducha už jeho slovná zásoba nevystačovala, hi. Javier bol veľmi milý aj počas prechádzajúcich ponorov, modelkovských aj nemodelkovských. Počas tejto pauzy som si dala ešte polovičku ružové curkíčka, ktorý som dostala od Martina proti stresu, pri druhom fotení sa celkom osvedčil. Sem-tam som pozrela na telefón, koľko veľa ľudí si spomenie, že mám narodeniny, aj bez toho aby som to mala vytrčené na FB, no prišla mi až jedná suchá sms od môjho ex. Keď sa vrátili chalani z ponoru, dali si malú pauzu a na rad som prišla ja. Tento krát bez podväzkov a super sexi prádla, brali sme len látku a moju narodeninovú kyticu ruží. Miesto fotenia vybral Martin vo vzduchovom dóme. Od vstupu sme tam museli preplávať, takže som sa zakvačila za Henrika, vyciciavala som vzduch z jeho dvojičiek a s kyticou ruží, odetá len do bikín a omotaná látkou som si poplávala v cenote. Keď sme dorazili na miesto, urobila som skúšobný preplav na nádych popri stene s kvaplovou výzdobou. Po druhom preplave Martin zhodnotil, že to je na prd, tak nastupovalo fotenie pod vodou, na flečku pri hŕstke stalagmátov (to sú tie kvaple čo rastú zo spodu). Henrik, ma na fleček dopravil, bolo to asi vhĺbke tri metre. Pri boji s mojim vyvážením, keď mi na nohy ukotvovali olovo, sa okolo mňa vytvoril sedimentový zákal, čo bolo na prd pre fotenie, ako som nakoniec aj vyčítala z Martinových posunkov. Išli sme znova na hladinu, zhodnotiť čo ďalej. Plán bol, nájsť náhradné miesto pod vodou vo vzduchovom dóme. To sa vybral hľadať Martin. Nič vhodnejšie však nenašiel, medzi tým sa sediment usadil späť na svoje miesto. Tak sme to skúsili znova, tento krát mi olovo na nohy ukotvili už na hladine. Fú, nebolo to príjemné, mala som ho zavesené za lýtka na tenkom jaskyniarskom lanku, takže ma pri presune na miesto fotenia dosť rezalo, ale dalo sa to vydržať. Po mojom uvelebení na mieste sme urobili pár záberov, akože mi Henrik podáva kyticu ruží, asi sme už mali všetci dosť, lebo dajako sa zábery nedarili. Martin toto trápenie ukončil po pár minútach. Medzi tým okolo nás stihla prejsť skupina potápačov, určite to bol ojedinelý zážitok pre nich vidieť polonahú ženu v cenote s kyticou ruží.

Vzhľadom na hodinové fotenie Gata, následný ponor už na moje fotenie nezostalo nikomu dosť síl, asi len náš šofér Javier bol plný energie. Na záver len skonštatujem, že tretí modelkovský deň sa vydaril a to vďaka Gatovi, aj preto ma môj neúspech menej mrzí. Po týchto troch skúsenostiach aspoň viem, čo obnáša pózovanie pod vodou.