Dahab – dobrodružstvo na Sinaji

2. decembra – 9. decembra 2012

Naše dobrodružstvo sa začalo o siedmej hodine ráno 2. Decembra. Práve keď sa začínal doma Vianočný zhon, bola naša skupina zbalená a pripravená na odchod do teplého Egypta. Neznáme tváre, ktoré sa zväčša videli po prvý krát, viedol do najnavštevovanejšej potápačskej lokality náš inštruktor Ľudo. Počas rannej cesty na letisko sme sa stihli zoznámiť a vymeniť si potápačské skúsenosti, niektorí ich mali veľa, iní začiatočníci sa zasa prvých ozajstných ponorov nevedeli dočkať. 

Na letisku sa k nám ešte pripojil potápač – fotograf a nadšená začiatočníčka Slávka. Po úspešnom navážení a neprevážení batožiny sme nasadli na lietadlo smer sinajský polostrov – Sharm El Sheikh. Už počas letu sme si stihli povedať, čo by sme vrámci potápania chceli zažiť. Od dobrodružného výletu na ťavách nás odradil Ľudo, štvorkolky nadchli hlavne dievčenské osadenie, ale jedna vec , na ktorej sme sa všetci (hádam asi okrem nášho „einsteina“) zhodli, bol celodenný potápačský výlet loďou. Štyri hodiny letu ubehli celkom rýchlo a na poludnie sme si už mohli povystierať telá a prevziať batožinu bez žiadnych poškodení. Ukecať miestnych pracovníkov letiska na platbu víz v dolároch sa nám nepodarilo, platili sme v eurách kurzom 1 eur = 1 dolár. 

Po východe z klimatizovanej letiskovej haly sme zo seba zhodili zimné oblečenie a nasadli bubákom do vozov. Pôvodne sme mali ísť jedným vozom, ale niekto to asi zle vyrátal, takže dvaja členovia našej skupiny sa nútene oddelili a naskočili do voza k inému bubákovi. Prvé dobrodružtvo bola cesta zo Sharm El Sheikhu do Dahabu. Okolie prázdnej „diaľnice“ bolo lemované vyschnutými Sinajskými vrchmi, Ľudove rozprávanie miestnych obyčajov a zvykov dodávalo nášmu výletu ten správny šmrnc. Sem tam sa mihla mŕtva ťava v rozklade pri ceste. Slnko pomaly zapadlo za horizont a na nás prichádzalo vyčerpanie z cesty. Keď sme dorazili do Dahabu bola už tma. Prvá zastávka viedla do Divingového centra Lighthouse, kde nás privítala Suzzie, Ľudov bývalý kolega a náš ďalší inštruktor Pawel a nefalšovaný maďarský guláš. Po absolvovaní povinných papierovačiek sme sa premiestnili konečne do nášho miesta večerného odpočinku – na hotel. 

Po príchode na hotel sme boli očarovaní, v opačom slova zmysle. Namiesto dvoj-hviezdičkového hotela nás čakal hotel hádam s ani jednou hviezdičkou. Ocenili sme aspoň výber izbieb podľa vlastného výberu. Po tom čo sme si všetci „poobčumovali“ izby a hodnotili kto má čo zachovalejšie, sme sa vybrali do mesta na prvú ochutnávku Egypta. Keďže náš inštruktor Ľudo strávil v Dahabe rok, nemali sme núdzu o pozvania do barov a tak sme zakotvili v jednom miestnom pri šiši a egyptskom čaji a vychutnávali si dovolenkovú pohodičku. Po prvom spoznávacom dni sme sa pobrali na nočný odpočinok, čakal nás celkom skorý budíček – na ôsmu hodinu sme mali byť v centre a pripravovať sa na náš prvý ponor. Sotva sme oči zažmúrili, zo spánku nás prebral neprepočuteľný hluk z vedľajšieho pohostinstva, kde sa práve rozbiehala miestna žúrka - mne osobne to prišlo ako koncert miestnej undergroudovej rapovej skupiny, ktorý gradoval zhruba o tretej hodine ráno, a keď ste si už mysleli, že hudba utícha, rozbehlo sa to ešte viac. S odstupom času toto ubytovanie nehodnotím až tak negatívne, ale vzhľadom na večernú zvukovú kulisu, ku ktorej sa pridalo veľa ďalších nedostatkov hotela, sme sa rozhodli ubytovanie vymeniť, a to rovno za hotel s bazénom, rovno pri mori, s internetom a vlastnými raňajkami  samozrejme, za doplatok, ale všetci sme mohli konečne spokojne zaspať. 

Prvý deň sme sa rozdelili do dvoch teamov a určili si buddyho. Prvý team AOWD-čkárov viedol Pawel a druhý team nás – kurzistov AOWD viedol „kameraman“ Ľudo. Prvý check-dive v našom teame nedopadol úplne najlepšie, polovica teamu sa vytratila a pridala sa k cudzím potápačom, samozrejme omylom. Ďalší ponor to už bolo lepšie, skúška plávania cez prekážky až taká úžasná nebola. Na druhej strane, netreba mať veľké očakávania od začiačníkov, ktorí mali za sebou len rýchly kurz v lete. Koľko ľudí sa zanorilo, toľko sa aj vynorilo, čo bola perfektná príležitosť osláviť to večer príjemným posedením pri bazéne. Pre niektorých sa posedenie pretiahlo aj na skorú rannú prechádzku Dahabom (3 hodiny ráno), iní zaľahli skôr. 

V takomto dobrom duchu pokračovali naše dni v Dahabe, menili sa potápačské lokality, sem tam sa menili aj teamy, nastali aj roztržky pod vodou, nad vodou ale vládla stále pohoda. Ľudo inštruoval a popritom stíhal aj fotiť, nadšenie z potápania neutíchalo. A išlo sa na nočný ponor na Lighthouse. Moje obavy z nočného potápania narastali a ani spolupotápačom sa nedarilo zmierniť môj strach z tmavej nočnej vody. Nakoniec všetko dobre dopadlo, teda, pre mňa, stratil sa Peťo, systém druhého buddy teamu zlyhal. Výstup bol plný obáv „kde je Peťo“ ? Našťastie ten sedel suchý vonku s trošku nechápavým výrazom, ako to že nikomu pod vodou nechýbal? Nakoniec sa všetko vyjasnilo a bolo to ponaučenie pre nás začiatočníkov – vždy sleduj, kde máš SVOJHO buddyho. 

Ako čerešničku na torte sme si nechali na záver výlet loďou na vrak Thislegorm. Budíček o štvrtej ráno bol tvrdý, hlavne ak sa nie všetkým podarilo dostať do izby pred polnocou. Skoré ranné balenie výstroje všetkých trocha prebralo, odpočinuli sme si až počas hodinovej cesty mikrobusom do prístavu v Sharm El Sheikh, odkiaľ naša loď vyplávala. Pozorovanie východu slnka z lode na mori bol naozaj pekný zážitok, počasie nám vyšlo ukážkovo, a tak sme sa poniektorí slnili počas trojhodinovej cesty na otvorné more na hornej palube. Pre nás začiatočníkov to bol prvý ponor z lode, o to to bol pre nás väčší zážitok, pripraviť výstroj na spodnej palube a krátka inštruktáž ku skoku do vody. Všetci sme naskákali do vody bez problémov. Prvý ponor na otvorenom mori dopadol dobre. 

Mne najviac učarovalo, ako sme boli všetci zavesení na lane počas bezpečnostnej prestávky. Bol tam dosť silný prúd, takže to bol aj adrenalínový zážitok. Po obednej prestávke nasledoval ponor do vraku, prechod kajutami bol tiež adrenalínový, hlavne pre tých, ktorí si zabudli zaobstarať baterky. Dôležité je, že nikto sa nestratil a keď sa aj stratil, tak sa objavil na bezpečnostnej zastávke. Po tomto ponore sme vytiahli kotvu a nasmerovali loď do národného parku Ras Mohammed. Bol to posledný ponor na lodi a pre niektorých aj poledný ponor vrámci zájazdu v Egypte. Pôvodný plán bol robiť drift dive, ale keďže nebol prúd, tak sme si vychutnali kľudný ponor plný koralov, nechýbali ani murény veselo cvakajúce sánkami. Po vysnených korytnačkách neboli ani stopy, za to však mala veľký úspech atrakcia podmorských záchodov. Nie každý sa na ten záchod aj posadil, niektorí sa proste netrafili  Nasledovalo vypúšťanie dekobójky, čo bol pre nás kurzistov AOWD tiež prvý takýto zážitok, aj keď sme sa na to len prizerali. Po nalodení všetkých potápačov sme pobalili výstroj, vychutnali si ešte posledné slnečné lúče na palube a kým sme prišli do prístavu, slnko zapadlo. Z bezpečnostného hľadiska – hroziacej dekopresnej choroby, sme sa museli zdržať ešte 4 hodiny v Sharm El Sheikhu, kvôli „horskému“ prevýšeniu po ceste do hotela. Zakotvili sme na pár pív v bare na pláži a tí akčnejší sa už dohovárili na ponoroch na vyše, ktoré plánovali nasledujúci deň. 

Šiesty deň v Dahabe bol pre niektorých oddýchoví, ostatní sa vybrali na ďalšie dva ponory navyše, pre silné prúdy však urobili len jeden ponor, ďalší ponor sa už neuskutočnil. Zvyšný čas sme jedli, válali sa na pláži, fajčili šišu alebo nakupovali. Každý si našiel to svoje. Večer sa schyľovalo ku rozlúčkovej a zároveň inauguračnej párty pre nás, čo sme si robili AOWD kurz. Najhoršie pri inaugurácii bolo zaspievanie pesničky pred celým centrom, poriadna zábava sa začala keď sme mali vyprázdniť šnorchel od piva a whiskey a zábava najviac vygradovala pri záverečnej plutvo-bitke, ktorú sme dostali od inštruktorov. A potom sme už len oslavovali a užívali si posledný večer medzi naozajstnými potápačmi s dušičkou nádeje, že sme aj my predsa o krok bližšie ku skutočnému potápaniu a nebudeme už označovaní ako „bubble makers“.

 Pár hodín spánku a schyľuje sa k odchodu. Svieti slnko, nefúka, ideálne počasie na potápanie a my musíme baliť. Posledné hodiny pohody, slnka, opaľovania, nakupovania a my ideme domov. S prázdnou peňaženkou, ale za to s plným srdcom spomienok a nezabudnuteľných zážitkov sa lúčime s Lighthousom a celým Dahabom. Možno o rok znova 

Ďakujeme za organizáciu skvelej cesty za potápaním www.academiaaquatica.sk.

 © VH

© zákaz kopírovania textov bez povolenia autora